Zákon o sociálnych službách

448/2008 Z.z.

 ZÁKON

 z 30. októbra 2008

o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Zmena: 317/2009 Z. z. s účinnosťou od 1.novembra 2009 Zmena: 551/2010 Z. z. s účinnosťou od 30.decembra 2010 Zmena: 551/2010 Z. z. s účinnosťou od 1.marca 2011 Zmena: 50/2012 Z. z. s účinnosťou od 1.marca 2012 Zmena: 185/2012 Z. z. s účinnosťou od 29.júna 2012 Zmena: 413/2012 Z. z. s účinnosťou od 20.decembra 2012 Zmena: 413/2012 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2013 Zmena: 485/2013 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2014 Zmena: 185/2014 Z. z. s účinnosťou od 1.júla 2014

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1 Predmet zákona

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.

§ 2 Vymedzenie sociálnej služby

(1) Sociálna služba je odborná činnosť, obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na

a) prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c) zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d) riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny.

(2) Nepriaznivá sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy

a) z dôvodu, že nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b) pre svoje životné návyky, spôsob života, závislosť od návykových látok alebo návykových škodlivých činností, c) pre ohrozenie jej vývoja z dôvodu jej zdravotného postihnutia, ak ide o dieťa do siedmich rokov veku, d) pre ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, e) z dôvodu, že dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu1) (ďalej len “dôchodkový vek”), f) pre výkon opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, g) pre ohrozenie správaním iných fyzických osôb alebo, ak sa stala obeťou správania iných fyzických osôb, alebo h) pre zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite s prítomnosťou koncentrovanej a generačne reprodukovanej chudoby.

(3) Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

(4) Krízová sociálna situácia podľa tohto zákona je ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou.

(5) Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

(6) Správaním iných fyzických osôb podľa odseku 2 písm. g) sa rozumie domáce násilie, rodovo podmienené násilie alebo násilný trestný čin.

(7) Zotrvávanie v priestorovo segregovanej lokalite podľa odseku 2 písm. h) je zotrvávanie v priestore vymedzenom bytovým domom, ulicou, mestskou časťou, obcou alebo zotrvávanie v lokalite mimo územia obce bez základnej občianskej vybavenosti.

(8) Koncentrovaná a generačne reprodukovaná chudoba podľa odseku 2 písm. h) je dlhodobo pretrvávajúca nepriaznivá sociálna situácia skupiny fyzických osôb z dôvodu výskytu viacerých negatívnych javov súčasne, ktorými sú najmä vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, hmotná núdza, nízka úroveň vzdelanosti, nedostatočné hygienické návyky, nedostupnosť tovarov a služieb a výskyt sociálnopatologických javov s vysokou toleranciou k nim.

DRUHÁ HLAVA ÚČASTNÍCI PRÁVNYCH VZŤAHOV PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

§ 3

(1) Účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú

a) prijímateľ sociálnej služby, b) poskytovateľ sociálnej služby, c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len “ministerstvo”), d) obec, e) vyšší územný celok, f) partnerstvo, g) iná osoba, ktorej vznikajú práva a povinnosti podľa tohto zákona pri poskytovaní sociálnej služby.

(2) Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorej sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje sociálna služba, a ktorou je

a) občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu, 2) b) cudzinec, ktorý je občan členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len “Európsky hospodársky priestor”), má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu3) a je zamestnaný alebo študuje na štátom uznanej škole na území Slovenskej republiky, c) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na neobmedzený čas na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 4) d) rodinný príslušník cudzinca uvedeného v písmene b), ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 5) e) cudzinec, ktorý je rodinný príslušník občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a ktorý má povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 6) f) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorého práva vyplývajúce podľa tohto zákona zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu, 7) h) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 8) i) cudzinec, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu9) a ktorého práva podľa tohto zákona nie sú upravené medzinárodnou zmluvou, j) cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu, 7) k) cudzinec, ktorému sa poskytlo dočasné útočisko podľa osobitného predpisu, 7) l) Slovák žijúci v zahraničí, 10) ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v priebehu jedného kalendárneho roka nepretržite aspoň 180 dní; splnenie tejto podmienky je Slovák žijúci v zahraničí povinný preukázať na účely trvania nárokov získaných podľa tohto zákona každý kalendárny rok.

(3) Poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len “verejný poskytovateľ sociálnej služby”) a iná osoba (ďalej len “neverejný poskytovateľ sociálnej služby”).

(4) Vyšší územný celok je poskytovateľom sociálnej služby, len ak poskytuje základné sociálne poradenstvo.

(5) Neverejný poskytovateľ sociálnej služby môže byť aj

a) cudzinec, ktorý je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a má registrovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 9) b) fyzická osoba, ktorá je cudzinec a nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, ak má povolenie na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 10) c) právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorej organizačná zložka má sídlo na území Slovenskej republiky.

(6) Zamestnanie na účely odseku 2 písm. b) je zamestnanie podľa osobitného predpisu.11)

(7) Rodinný príslušník podľa odseku 2 písm. d) a e) je manžel, manželka, rodičia a nezaopatrené deti.12)

§ 4 Partnerstvo

(1) Partnerstvo podľa tohto zákona je zoskupenie osôb vytvorené na účel realizácie projektov alebo programov na predchádzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivých sociálnych situácií fyzických osôb alebo na riešenie týchto situácií a projekty alebo programy komunitnej práce. Partnerstvo môže byť vytvorené najmä obcou, vyšším územným celkom, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, zástupcami komunity a inou osobou.

(2) O vytvorení partnerstva na realizáciu projektu alebo programu podľa odseku 1 členovia partnerstva uzatvárajú písomnú zmluvu, 13) ktorá obsahuje najmä členov partnerstva, dátum vzniku partnerstva, dĺžku trvania partnerstva, účel partnerstva, práva a povinnosti členov partnerstva a spôsob financovania projektu alebo programu.

(3) Komunita podľa tohto zákona je skupina osôb, ktorá žije v určitom zoskupení určenom najmä ulicou, mestskou časťou, obcou, mestom a ktorú spájajú spoločné záujmy, hodnoty a ciele.

§ 5 Zásada rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní sociálnych služieb

Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom.14)

TRETIA HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY

§ 6 Práva pri poskytovaní sociálnej služby

(1) Fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.

(2) Fyzická osoba má právo

a) na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti, b) na zabezpečenie dostupnosti informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná.

(3) Prijímateľ sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb (ďalej len “zariadenie”) má právo aj

a) na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov, b) na nenarušovanie svojho osobného priestoru okrem situácie, ktorá neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu jeho života, zdravia alebo majetku, na ochranu práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia, c) podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení uvedenom v § 34 až 39 prostredníctvom zvolených zástupcov prijímateľov sociálnej služby pri úprave domáceho poriadku, pri riešení vecí súvisiacich s podmienkami a kvalitou poskytovania sociálnych služieb a výbere aktivít vykonávaných vo voľnom čase; ak je prijímateľom sociálnej služby dieťa, má právo podieľať sa na určovaní životných podmienok v zariadení samo alebo prostredníctvom svojho zákonného zástupcu alebo inej fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.15)

(4) Prijímateľ sociálnej služby má právo na náhradu škody spôsobenej poskytovateľom sociálnej služby pri poskytovaní sociálnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou.

(5) Práva ustanovené v odseku 3 sa nevzťahujú na prijímateľa sociálnej služby, ktorému sa poskytuje ambulantná sociálna služba.

Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby § 7

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný

a) prihliadať na individuálne potreby prijímateľa sociálnej služby, b) aktivizovať prijímateľa sociálnej služby podľa jeho schopností a možností, c) poskytovať sociálnu službu na odbornej úrovni, d) spolupracovať s rodinou, obcou a komunitou pri utváraní podmienok na návrat prijímateľa sociálnej služby poskytovanej v zariadení s celoročnou pobytovou formou do prirodzeného rodinného prostredia alebo komunitného prostredia s prednostným poskytovaním sociálnej služby terénnou formou, ambulantnou formou alebo týždennou pobytovou formou, a to so súhlasom prijímateľa sociálnej služby a pri rešpektovaní jeho osobných cieľov, potrieb, schopností a zdravotného stavu.

§ 8

(1) Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto fyzická osoba záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ktorá obsahuje a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, dátum narodenia a adresu jej pobytu, b) názov poskytovateľa sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, ktoré si táto fyzická osoba vybrala, c) druh sociálnej služby a formu sociálnej služby, d) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby a e) právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, ak bolo vydané.

(2) Obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a na základe výberu poskytovateľa sociálnej služby touto fyzickou osobou, a) poskytne sociálnu službu, ak je zapísaná do registra poskytovateľov sociálnych služieb (ďalej len “register”), alebo b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa sociálnej služby zapísaného do registra.

(3) Vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečí fyzickej osobe, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby a na základe výberu poskytovateľa sociálnej služby touto fyzickou osobou, poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa sociálnej služby zapísaného do registra.

(4) Ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(5) Ak ide o sociálnu službu v zariadení, obec alebo vyšší územný celok môže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa odsekov 2 a 3 vo svojom územnom obvode, alebo ak ide o obec, v územnom obvode príslušného vyššieho územného celku, v ktorom sa obec nachádza. Na základe dohody obce alebo vyššieho územného celku s fyzickou osobou, ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, môže obec a vyšší územný celok zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa odsekov 2 a 3 v zariadení aj v územnom obvode iného vyššieho územného celku.

(6) Obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby fyzickej osobe bezodkladne, ak je jej život alebo zdravie vážne ohrozené, ak fyzická osoba nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, alebo ak fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby skončila pobyt v zariadení podľa osobitného predpisu16) a nemá zabezpečené podmienky na bývanie v prirodzenom rodinnom prostredí. Za vážne ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby podľa prvej vety sa považuje najmä, ak táto fyzická osoba je ohrozená správaním inej fyzickej osoby, je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemá žiadnu blízku osobu16a) alebo jej blízka osoba, 16a) na ktorej pomoc bola odkázaná, zomrie alebo táto fyzická osoba nemá zabezpečenú osobnú starostlivosť alebo jej nemožno túto osobnú starostlivosť zabezpečiť manželom alebo manželkou, plnoletým dieťaťom alebo rodičom alebo inou fyzickou osobou, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.22) Pri bezodkladnom poskytnutí alebo zabezpečení poskytovania sociálnej služby fyzická osoba uvedie údaje podľa odseku 1 písm. a) a písomnú žiadosť podľa odseku 1 predloží dodatočne.

(7) Fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytovanie sociálnej služby ňou vybraným poskytovateľom sociálnej služby, ktorým je obec alebo právnická osoba zriadená alebo založená obcou alebo vyšším územným celkom, nedoručuje písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby podľa odseku 1, ale priamo uvedie tejto obci alebo tejto právnickej osobe zriadenej alebo založenej obcou alebo vyšším územným celkom údaje uvedené v § 74 ods. 3 na účely uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa tohto zákona.

(8) Obec alebo vyšší územný celok zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. To sa nevzťahuje na obec alebo vyšší územný celok, ak zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadil alebo založil na tento účel.

(9) Ak obec alebo vyšší územný celok na základe výberu fyzickej osoby požiada neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie sociálnej služby fyzickej osobe, ktorá je na ňu odkázaná, neverejný poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť s touto fyzickou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ak poskytuje sociálnu službu, na ktorú je táto fyzická osoba odkázaná a ak má voľné miesto na poskytovanie sociálnej služby. Povinnosť podľa prvej vety sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

§ 9

(1) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 33 až 40 a 57 je povinný plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len “individuálny plán”). Ak je prijímateľ sociálnej služby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, súčasťou individuálneho plánu je aj program sociálnej rehabilitácie.

(2) Individuálny plán podľa odseku 1 je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len kľúčový pracovník ). Proces individuálneho plánovania zahŕňa identifikáciu individuálnych potrieb, voľbu cieľov individuálneho plánu, voľbu metód dosahovania cieľov individuálneho plánu, plán činností a aktivít napĺňania individuálneho plánu a hodnotenie individuálneho plánu.

(3) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, 27, 29, 32, 34 až 39 je povinný dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa prílohy č. 1. Za odborného zamestnanca na účely prvej vety sa považuje najmä sociálny pracovník, vychovávateľ, pracovný terapeut, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, psychológ, opatrovateľ, fyzioterapeut, asistent liečebnej výživy, sestra poskytujúca odborné ošetrovateľské úkony, inštruktor sociálnej rehabilitácie.

(4) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný splniť všeobecné technické požiadavky na výstavbu a všeobecné technické požiadavky na stavby užívané fyzickými osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu.17)

(5) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 34 až 40 je povinný splniť

a) požiadavky na vnútorné prostredie budov a minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia podľa osobitného predpisu, 18) b) požiadavky na zariadenia spoločného stravovania podľa osobitného predpisu.19)

(6) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A.

(7) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný s postupmi, pravidlami a podmienkami spracovanými v súlade s prílohou č. 2 písm. A oboznámiť svojich zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v im zrozumiteľnej forme.

(8) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný umožniť vykonanie hodnotenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby a poskytnúť súčinnosť pri tomto hodnotení.

(9) Obec alebo vyšší územný celok, ktorý zriadil alebo založil právnickú osobu na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení a neverejný poskytovateľ sociálnej služby v zariadení sú povinní určiť v zriaďovacej listine alebo vo vnútornom predpise, ak sa zriaďovacia listina nevydáva, druh a formu poskytovanej sociálnej služby a názov zariadenia, predmet jeho činnosti a jeho odborné zameranie, a ak je to účelné a vhodné, aj cieľovú skupinu fyzických osôb.

(10) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na sociálne služby uvedené v § 42 až 47, § 56 a § 58 až 60.

(11) Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 28 a 32 je povinný oznámiť začatie poskytovania sociálnej služby príslušnému orgánu podľa osobitného predpisu.20)

(12) Poskytovateľ celoročnej pobytovej formy sociálnej služby a týždennej pobytovej formy sociálnej služby je povinný uzatvoriť písomnú dohodu o úschove cenných vecí, 21) ak ho o úschovu cenných vecí prijímateľ sociálnej služby požiada.

§ 10 Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby pri ochrane života, zdravia a dôstojnosti prijímateľa sociálnej služby

(1) Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Ak je priamo ohrozený život alebo priamo ohrozené zdravie prijímateľa sociálnej služby alebo iných fyzických osôb, možno použiť prostriedky obmedzenia prijímateľa sociálnej služby, a to len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia.

(2) Za prostriedky netelesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie podľa odseku 1 druhej vety najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti alebo aktívnym počúvaním.

(3) Za prostriedky telesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie podľa odseku 1 druhej vety použitím rôznych špeciálnych úchopov, umiestnením prijímateľa sociálnej služby do miestnosti, ktorá je určená na bezpečný pobyt alebo použitím liekov na základe pokynu lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria.

(4) Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov podľa odseku 3 nemožno dodatočne schvaľovať. Telesné a netelesné obmedzenie prijímateľa sociálnej služby musí byť zaznamenané v registri telesných a netelesných obmedzení (ďalej len “register obmedzení”) zriadenom na tento účel, ktorý je povinný viesť poskytovateľ sociálnej služby.

(5) Register obmedzení obsahuje zápis každého obmedzenia prijímateľa sociálnej služby s uvedením jeho mena, priezviska a dátumu narodenia, spôsob a dôvody obmedzenia prijímateľa sociálnej služby, dátum a čas trvania tohto obmedzenia, opis okolností, ktoré viedli k obmedzeniu prijímateľa sociálnej služby, s uvedením príčiny nevyhnutného obmedzenia, opatrenia prijaté na zamedzenie opakovania situácie, pri ktorej bolo nevyhnutné použiť obmedzenie, meno, priezvisko a podpis lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, ktorý obmedzenie nariadil a schválil, alebo dodatočne bezodkladne schválil, meno, priezvisko a podpis sociálneho pracovníka, ktorý sa k použitiu obmedzenia písomne vyjadril a popis zranení, ktoré utrpeli zúčastnené fyzické osoby.

(6) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný každý zápis obmedzenia prijímateľa sociálnej služby a údaje uvedené v registri obmedzení bezodkladne po použití prostriedkov obmedzenia oznámiť ministerstvu.

(7) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby informovať bezodkladne zákonného zástupcu prijímateľa sociálnej služby alebo súdom ustanoveného opatrovníka.22) Ak je súdom ustanovený opatrovník prijímateľa sociálnej služby zariadenie, poskytovateľ sociálnych služieb je povinný o použití prostriedkov obmedzenia prijímateľa sociálnej služby informovať bezodkladne blízku osobu prijímateľa sociálnej služby.

DRUHÁ ČASŤ SOCIÁLNE SLUŽBY

PRVÁ HLAVA DRUH SOCIÁLNEJ SLUŽBY, FORMA SOCIÁLNEJ SLUŽBY A ROZSAH POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ SLUŽBY

§ 11 Určenie druhu sociálnej služby, formy sociálnej služby a rozsahu poskytovania sociálnej služby

Druh sociálnej služby, forma sociálnej služby a rozsah poskytovania sociálnej služby sa určia podľa nepriaznivej sociálnej situácie a pri sociálnej službe uvedenej v § 34 až 41 aj podľa stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.

§ 12 Druh sociálnej služby

(1) Sociálne služby podľa druhu sú

a) sociálne služby krízovej intervencie, ktorými sú: 1. terénna sociálna služba krízovej intervencie, 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach, ktorými sú: 2.1. nízkoprahové denné centrum, 2.2. integračné centrum, 2.3. komunitné centrum, 2.4. nocľaháreň, 2.5. útulok, 2.6. domov na polceste, 2.7. zariadenie núdzového bývania, 3. nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu,

b) sociálne služby na podporu rodiny s deťmi, ktorými sú: 1. pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, 2. poskytovanie sociálnej služby v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, 3. služba včasnej intervencie,

c) sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ktorými sú

1. poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, 2. domáca opatrovateľská služba (ďalej len opatrovateľská služba ), 3. prepravná služba, 4. sprievodcovská služba a predčitateľská služba, 5. tlmočnícka služba, 6. sprostredkovanie tlmočníckej služby, 7. sprostredkovanie osobnej asistencie, 8. požičiavanie pomôcok,

d) sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií, ktorými sú

1. monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, 2. krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií,

e) podporné služby, ktorými sú

1. odľahčovacia služba, 2. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností, 3. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre, 4. podpora samostatného bývania, 5. poskytovanie sociálnej služby v jedálni, 6. poskytovanie sociálnej služby v práčovni, 7. poskytovanie sociálnej služby v stredisku osobnej hygieny.

(2) Sociálne služby podľa odseku 1 možno účelne a vhodne spájať.

§ 13 Forma sociálnej služby

(1) Sociálna služba sa poskytuje ambulantnou formou, terénnou formou, pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava.

(2) Ambulantná forma sociálnej služby (ďalej len “ambulantná sociálna služba”) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie. Pri ambulantnej sociálnej službe sa neposkytuje pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

(3) Terénna forma sociálnej služby sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí alebo v jej domácom prostredí.

(4) Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Terénne programy sa vykonávajú odbornými činnosťami alebo ďalšími činnosťami podľa tohto zákona.

(5) Pobytová forma sociálnej služby v zariadení (ďalej len “pobytová sociálna služba”) sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba. Pobytovú sociálnu službu možno maloletému dieťaťu poskytnúť len s písomným súhlasom zákonného zástupcu, osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony len s písomným súhlasom fyzickej osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.22)

(6) Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba. Pri pobytovej sociálnej službe má prednosť týždenná pobytová sociálna služba pred celoročnou pobytovou sociálnou službou.

(7) Odsek 6 sa uplatňuje v súlade s právom fyzickej osoby na výber formy poskytovanej sociálnej služby.

(8) Sociálnu službu možno poskytovať aj inou formou, najmä telefonicky alebo s použitím telekomunikačných technológií, ak je to účelné.

§ 14 Rozsah poskytovania sociálnej služby

Sociálna služba sa poskytuje na neurčitý čas alebo na určitý čas.

DRUHÁ HLAVA POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

§ 15 Vykonávanie odborných činností, obslužných činností a ďalších činností

(1) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný vykonávať odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti, zabezpečovať vykonávanie týchto činností alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje.

(2) Poskytovateľ sociálnej služby popri činnostiach, ktoré je povinný vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, môže vykonávať, zabezpečovať vykonávanie alebo utvárať podmienky na vykonávanie aj iných činností uvedených v § 16 až 18, ktoré pre druh sociálnej služby, ktorý poskytuje, nie je povinný vykonávať, zabezpečovať ich vykonávanie alebo utvárať podmienky na ich vykonávanie podľa odseku 1.

(3) Poskytovateľ sociálnej služby môže vykonávať, zabezpečovať alebo utvárať podmienky na vykonávanie iných činností, ktoré tento zákon neupravuje a zvyšujú kvalitu sociálnej služby.

§ 16 Odborné činnosti

(1) Odborné činnosti sú najmä

a) základné sociálne poradenstvo, b) špecializované sociálne poradenstvo, c) pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 v rozsahu podľa prílohy č.4, d) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, e) sociálna rehabilitácia, f) ošetrovateľská starostlivosť v zariadení, g) pracovná terapia, h) tlmočenie, i) sprostredkovanie

1. tlmočenia, 2. osobnej asistencie,

j) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností, k) výchova, l) preventívna aktivita, m) pomoc pri pracovnom uplatnení, n) pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia, o) stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, p) pomoc pri prevádzke domácnosti, pomoc pri hospodárení s peniazmi, podpora pri organizovaní času, podpora pri zapojení sa do spoločenského a pracovného života, podpora rozvoja osobných záujmov, predchádzanie a riešenie krízových situácií a podpora spoločensky primeraného správania v rámci podpory samostatného bývania.

(2) Odbornú činnosť podľa odseku 1 písm. a) možno vykonávať samostatne na základe zápisu do registra podľa § 64.

(3) Odborné činnosti podľa odseku 1 písm. b), e) a o) možno vykonávať samostatne na základe akreditácie podľa § 88.

(4) Poskytovateľ sociálnej služby nemôže zabezpečovať odborné činnosti, okrem ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení podľa odseku 1 písm. f), prostredníctvom inej osoby na základe občianskoprávneho vzťahu alebo obchodnoprávneho vzťahu.

§ 17 Obslužné činnosti

(1) Obslužné činnosti sú ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba bielizne a šatstva a poskytovanie vecných plnení spojených s poskytovaním ambulantnej sociálnej služby v spoločných priestoroch.

(2) Ubytovanie podľa odseku 1 je poskytovanie bývania v obytnej miestnosti alebo v jej časti s príslušenstvom, užívanie spoločných priestorov a poskytovanie vecných plnení spojených s ubytovaním alebo poskytnutie prístrešia na účel prenocovania.

(3) Stravovanie podľa odseku 1 je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú náklady na suroviny a režijné náklady na prípravu stravy. Pri ambulantnej sociálnej službe v zariadení sa stravovanie nemusí poskytovať.

(4) Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň jedno jedlo denne.

(5) Povinnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení s poskytovaním stravovania odobrať v rámci tejto sociálnej služby jedlo ustanovená v odseku 4 sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 prvého bodu a pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť podľa prílohy č. 4 časti II písm. a) až d) a f), nie je nezaopatreným dieťaťom, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, ak má toto zariadenie vytvorené priestorové podmienky, materiálne podmienky a hygienické podmienky na prípravu stravy týmto prijímateľom sociálnej služby alebo tento prijímateľ sociálnej služby si stravovanie zabezpečí inak.

§ 18 Ďalšie činnosti

(1) Ďalšie činnosti sú

a) utváranie podmienok na

1. prípravu stravy, výdaj stravy a výdaj potravín, 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 3. poskytovanie nevyhnutného ošatenia a obuvi, 4. úschovu cenných vecí, 5. vzdelávanie, 6. záujmovú činnosť,

b) poskytovanie

1. osobného vybavenia, 2. nevyhnutného ošatenia a obuvi, 3. prepravy,

c) donáška stravy, d) požičiavanie pomôcok, e) zabezpečenie záujmovej činnosti.

(2) Utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu zahŕňa poskytnutie základných hygienických potrieb fyzickej osobe, ktorá si ich nevie alebo nemôže zabezpečiť v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

(3) Vzdelávanie podľa odseku 1 písm. a) piateho bodu je utváranie podmienok na vzdelávanie prijímateľa sociálnej služby podľa osobitného predpisu.23)

(4) Záujmová činnosť podľa odseku 1 písm. a) šiesteho bodu a na účely odseku 1 písm. e) je kultúrna činnosť, spoločenská činnosť, športová činnosť a rekreačná činnosť, ktoré sú zamerané na rozvoj schopností a zručností prijímateľa sociálnej služby.

(5) Osobným vybavením podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu je šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby. Osobné vybavenie sa poskytuje fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, ak táto fyzická osoba si osobné vybavenie nemôže zabezpečiť sama.

(6) Nevyhnutné ošatenie a obuv podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá si nevie alebo nemôže zabezpečiť nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Za nevyhnutné ošatenie a obuv sa považuje aj použité ošatenie a obuv.

§ 19 Sociálne poradenstvo

(1) Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Sociálne poradenstvo sa vykonáva na úrovni základného sociálneho poradenstva a špecializovaného sociálneho poradenstva.

(2) Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci. Základné sociálne poradenstvo je súčasťou každej sociálnej služby poskytovanej podľa tohto zákona.

(3) Špecializované sociálne poradenstvo je zistenie príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a poskytnutie im konkrétnej odbornej pomoci.

(4) Sociálne poradenstvo možno vykonávať ambulantnou formou prostredníctvom poradní sociálneho poradenstva zriadených na tento účel a terénnou formou prostredníctvom terénnych programov.

§ 20 Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov

Pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov je odborná činnosť, ktorá sa vykonáva so súhlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameraná najmä na poradenstvo pri vybavovaní úradných záležitostí, pomoc pri vybavovaní osobných dokladov, pri spisovaní a podávaní písomných podaní, vypisovaní tlačív, pri písomnej komunikácii v úradnom styku a vybavovaní iných vecí v záujme fyzickej osoby.

§ 21 Sociálna rehabilitácia

(1) Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite.

(2) Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia podľa odseku 1 je najmä nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma a sociálna komunikácia.

§ 22 Ošetrovateľská starostlivosť v zariadení

(1) Zariadenie uvedené v § 35, 36, 38 a 39 môže okrem poskytovania sociálnych služieb podľa tohto zákona poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, 23a) ktorú poskytujú zamestnanci zariadenia spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.23b)

(2) Zdravotné výkony ošetrovateľskej starostlivosti ustanovené osobitným predpisom23c) sa uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má zariadenie podľa odseku 1 uzatvorenú zmluvu o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb.23d)

(3) Ak zariadenie podľa odseku 1 poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia, musí si ustanoviť najmenej jednu kvalifikovanú osobu zodpovednú za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti (ďalej len “zodpovedná osoba”).

(4) Zodpovedná osoba je fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore ošetrovateľstvo, má päťročnú odbornú prax a má odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a) v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite, ak ide o zariadenia podľa odseku 1, v ktorých sa poskytuje sociálna služba plnoletým fyzickým osobám, b) v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii alebo v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite, ak ide o zariadenia podľa odseku 1, v ktorých sa poskytuje sociálna služba deťom.

(5) Zodpovedná osoba musí byť v pracovnom pomere k zariadeniu a činnosť zodpovednej osoby môže vykonávať len v jednom zariadení.

(6) Zodpovedná osoba nesmie vykonávať činnosť odborného zástupcu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

(7) Zdravotné výkony podľa odseku 2, ak ide o zariadenia podľa odseku 1, v ktorých sa poskytuje sociálna služba plnoletým fyzickým osobám, vykonáva sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva alebo so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite alebo so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii.

(8) Zdravotné výkony podľa odseku 2, ak ide o zariadenia podľa odseku 1, v ktorých sa poskytuje sociálna služba deťom, vykonáva sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v pediatrii alebo so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v komunite alebo so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii alebo sestra s vyšším odborným vzdelaním v študijnom odbore diplomovaná detská sestra.

(9) Zariadenie podľa odseku 1, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, musí a) poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť správne, b) mať základné materiálno-technické vybavenie podľa prílohy č. 9, c) viesť ošetrovateľskú dokumentáciu v rozsahu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.

§ 23 Pracovná terapia

Pracovná terapia je odborná činnosť na osvojenie pracovných návykov a zručností fyzickej osoby pri vykonávaní pracovných aktivít pod odborným vedením na účel obnovy, udržania alebo rozvoja jej fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností a jej začlenenia do spoločnosti.

§ 23a Preventívna aktivita

Preventívna aktivita je odborná činnosť zameraná na predchádzanie rizikovému správaniu fyzickej osoby, rodiny alebo komunity a na predchádzanie rizikovým situáciám a na ich prekonanie alebo riešenie.

§ 23b Stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím

Stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím je odborná činnosť zameraná na podporu a rozvoj komplexného vývoja dieťaťa do siedmich rokov jeho veku, ktorého vývoj je ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia, v súlade s jeho individuálnymi potrebami a potrebami členov jeho rodiny, na posilnenie vlastných schopností členov jeho rodiny pri prekonávaní nepriaznivej sociálnej situácie a na podporu ich sociálneho začlenenia.

TRETIA HLAVA SOCIÁLNE SLUŽBY KRÍZOVEJ INTERVENCIE

§ 24

(1) Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. a), b), d), g) a h).

(2) Sociálne služby krízovej intervencie môžu mať nízkoprahový charakter.

(3) Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa na účely tohto zákona považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky. Cieľom sociálnej služby s nízkoprahovým charakterom je uľahčiť fyzickej osobe kontakt so sociálnym prostredím, prístup k sociálnym službám alebo k podpore a pomoci poskytovanej podľa osobitných predpisov, a tým podporiť jej začlenenie do spoločnosti.

§ 24a Terénna sociálna služba krízovej intervencie

Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a), b), d), g) a h) a jej obsahom je činnosť zameraná na vyhľadávanie takýchto fyzických osôb, odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti zamerané najmä na vykonávanie preventívnej aktivity, poskytovanie sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, pomoci pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov a utváranie podmienok na výdaj stravy alebo výdaj potravín.

§ 24b Nízkoprahové denné centrum

V nízkoprahovom dennom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a), b) a h) počas dňa a) poskytuje 1. sociálne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

§ 24c Integračné centrum

V integračnom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a) a) poskytuje 1. sociálne poradenstvo, 2. sociálna rehabilitácia, b) utvárajú podmienky na 1. pracovnú terapiu, 2. záujmovú činnosť.

§ 24d Komunitné centrum

(1) V komunitnom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. h) a) poskytuje 1. sociálne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, 3. pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia, b) vykonáva preventívna aktivita, c) zabezpečuje záujmová činnosť.

(2) V komunitnom centre sa vykonáva komunitná práca a komunitná rehabilitácia.

(3) Odborné činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) možno poskytovať ambulantnou sociálnou službou prostredníctvom komunitného centra a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu.

§ 25 Nocľaháreň

V nocľahárni sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a), ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať, a) poskytuje 1. ubytovanie poskytnutím prístrešia na účel prenocovania, 2. sociálne poradenstvo, 3. nevyhnutné ošatenie a obuv, b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

§ 26 Útulok

(1) V útulku sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a), ktorá nemá zabezpečené ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať, a) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas, 2. sociálne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, 4. pracovná terapia, 5. nevyhnutné ošatenie a obuv, b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, 4. záujmovú činnosť.

(2) Poskytovateľ sociálnej služby v útulku poskytuje túto sociálnu službu oddelene pre jednotlivcov a oddelene pre rodiny s dieťaťom alebo jednotlivcov s dieťaťom.

§ 27 Domov na polceste

(1) V domove na polceste sa poskytuje sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a), ktorá nemá zabezpečené ubytovanie po skončení poskytovania sociálnej služby v inom zariadení, po skončení náhradnej starostlivosti alebo po skončení ochrannej výchovy.15)

(2) V domove na polceste sa a) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas, 2. sociálne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, b) zabezpečuje 1. pracovná terapia, 2. pomoc pri pracovnom uplatnení, c) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie základnej osobnej hygieny, 3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, 4. záujmovú činnosť.

(3) Sociálnu službu v domove na polceste nemožno poskytovať v priestoroch alebo v areáli detského domova.

§ 28 Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu

(1) Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. b) a jej rodine.

(2) V rámci nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu sa a) poskytuje 1. sociálne poradenstvo, 2. sociálna rehabilitácia, 3. preventívna aktivita, b) zabezpečuje 1. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, 2. pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia, 3. záujmová činnosť.

(3) Nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu možno poskytovať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu.

§ 29 Zariadenie núdzového bývania

(1) V zariadení núdzového bývania sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. g) a) poskytuje 1. ubytovanie na určitý čas, 2. sociálne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, b) utvárajú podmienky na 1. prípravu stravy, výdaj stravy alebo výdaj potravín, 2. vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny, 3. pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva, 4. záujmovú činnosť.

(2) Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. g), zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita. To platí aj vtedy, ak fyzická osoba v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. g) požiada zariadenie núdzového bývania o utajenie svojej totožnosti v súvislosti s pobytom v tomto zariadení na účely ochrany jej súkromia a rodinného života.

(3) Ak je to vhodné a účelné, sociálnu službu v zariadení núdzového bývania možno poskytovať aj oddelene len pre niektorú vybranú cieľovú skupinu z fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 2 písm. g).

(4) Zariadenie núdzového bývania môže poskytovať sociálne poradenstvo aj fyzickej osobe, ktorá spôsobila nepriaznivú sociálnu situáciu podľa § 2 ods. 2 písm. g). Sociálne poradenstvo podľa prvej vety nemožno poskytovať v objekte zariadenia, v ktorom sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. g).

§ 30

Ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálne služby krízovej intervencie, a je to vhodné a účelné, môže vykonávať na základe udelenej akreditácie opatrenia podľa osobitného predpisu.20)

ŠTVRTÁ HLAVA SOCIÁLNE SLUŽBY NA PODPORU RODINY S DEŤMI

§ 31 Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života

(1) Pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa je terénna forma sociálnej služby poskytovaná rodičovi dieťaťa alebo inej fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) ak nemôže zabezpečiť sama alebo s pomocou rodiny riadnu starostlivosť o dieťa a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa osobitného predpisu.20)

(2) Podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života je na účely tohto zákona ambulantná sociálna služba alebo terénna forma sociálnej služby poskytovaná rodičovi dieťaťa alebo inej fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) v čase prípravy rodiča alebo inej fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) na trh práce a v čase ďalších aktivít spojených so vstupom alebo návratom na trh práce.

(3) Za pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa odseku 1 a za podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života podľa odseku 2 sa považujú najmä bežné úkony starostlivosti o dieťa alebo domácnosť, úkony osobnej hygieny, stravovania, obliekania a vyzliekania, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa.

(4) Za dôvody, pre ktoré nemôže rodič dieťaťa alebo iná plnoletá fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) zabezpečiť sama alebo za pomoci príbuznej fyzickej osoby osobnú starostlivosť o dieťa, sa považujú najmä

a) choroba, úraz, kúpeľná liečba rodiča alebo rodičov alebo úmrtie jedného z rodičov alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) b) pôrod matky dieťaťa alebo ženy, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) c) narodenie najmenej troch detí súčasne alebo narodenie dvoch detí alebo viac detí súčasne v priebehu dvoch rokov, a to až do troch rokov veku najmladších detí.

(5) Ak sa pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa poskytovaná podľa odseku 1 poskytuje nepretržite, poskytuje sa táto pomoc najviac v rozsahu 30 dní.

§ 32 Zariadenie dočasnej starostlivosti o deti

(1) V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa poskytuje sociálna služba maloletému nezaopatrenému dieťaťu, ak rodič alebo iná fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, 15) nemôže z vážnych dôvodov zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa sama alebo za pomoci rodiny a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa osobitného predpisu.20)

(2) V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa

a) poskytuje

1. sociálne poradenstvo, 2. ubytovanie na určitý čas, 3. stravovanie, 4. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

b) zabezpečuje záujmová činnosť.

(3) Za vážne dôvody podľa odseku 1 sa považujú dôvody uvedené v § 31 ods. 4 a nástup do výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

(4) V zariadení dočasnej starostlivosti o deti sa poskytuje výchova, pomoc pri príprave na školské vyučovanie a sprievod.

§ 33 Služba včasnej intervencie

(1) Služba včasnej intervencie sa poskytuje dieťaťu do siedmich rokov jeho veku, ak je jeho vývoj ohrozený z dôvodu zdravotného postihnutia a rodine tohto dieťaťa.

(2) V rámci služby včasnej intervencie sa a) poskytuje 1. špecializované sociálne poradenstvo, 2. sociálna rehabilitácia, b) vykonáva 1. stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, 2. preventívna aktivita.

(3) Službu včasnej intervencie možno poskytovať ambulantnou sociálnou službou a terénnou formou sociálnej služby prostredníctvom terénneho programu.

(4) Zdravotné postihnutie podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

PIATA HLAVA SOCIÁLNE SLUŽBY NA RIEŠENIE NEPRIAZNIVEJ SOCIÁLNEJ SITUÁCIE Z DÔVODU ŤAŽKÉHO ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA, NEPRIAZNIVÉHO ZDRAVOTNÉHO STAVU ALEBO Z DÔVODU DOVŔŠENIA DÔCHODKOVÉHO VEKU

Prvý diel

Zariadenia pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek

§ 34 Zariadenie podporovaného bývania

(1) V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Ak fyzická osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania, táto sociálna služba sa jej poskytuje aj naďalej.

(2) Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4.

(3) Rozsah dohľadu poskytovaného v zariadení podporovaného bývania sa určuje v hodinách alebo súhrnom úkonov, pri ktorých fyzická osoba potrebuje dohľad.

(4) V zariadení podporovaného bývania sa okrem dohľadu

a) poskytuje

1. ubytovanie, 2. sociálne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,

b) utvárajú podmienky na prípravu stravy, c) vykonáva sociálna rehabilitácia.

(5) Sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania možno poskytovať v byte alebo rodinnom dome. Ak sa táto sociálna služba poskytuje v byte, možno ju poskytovať najviac a) pre šesť prijímateľov sociálnej služby v jednom byte alebo b) pre dvanásť prijímateľov sociálnej služby v dvoch bytoch na každý samostatný vchod s orientačným číslom v jednom bytovom dome alebo rodinnom dome.

§ 35 Zariadenie pre seniorov

(1) V zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba

a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č. 3, alebo b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov.

(2) V zariadení pre seniorov sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. ubytovanie, 5. stravovanie, 6. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, 7. osobné vybavenie,

b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí, c) zabezpečuje záujmová činnosť.

(3) V zariadení pre seniorov sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje zariadenie pre seniorov ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22.

(4) V zariadení pre seniorov možno poskytovať sociálnu službu najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby v jednej budove tohto zariadenia.

§ 36 Zariadenie opatrovateľskej služby

(1) V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu.

(2) V zariadení opatrovateľskej služby sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. ubytovanie, 5. stravovanie, 6. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva,

b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí.

(3) V zariadení opatrovateľskej služby sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje zariadenie opatrovateľskej služby ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22.

§ 37 Rehabilitačné stredisko

(1) V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3, fyzickej osobe, ktorá je slabozraká a fyzickej osobe, ktorá je nepočujúca alebo ktorá má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť.

(2) V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje

a) sociálna rehabilitácia, b) sociálne poradenstvo, c) pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, d) ubytovanie, e) stravovanie, f) pranie, upratovanie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

(3) Ak sa poskytuje v rehabilitačnom stredisku ambulantná sociálna služba, zariadenie nie je povinné poskytovať stravovanie, ubytovanie, pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva.

(4) Ak sa poskytuje pobytová sociálna služba v rehabilitačnom stredisku, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie na tri mesiace; túto lehotu možno predĺžiť len raz, najviac o tri mesiace.

(5) V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálne poradenstvo aj rodine alebo inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v domácom prostredí, na účel spolupráce pri sociálnej rehabilitácii.

§ 38 Domov sociálnych služieb

(1) V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba týždennou pobytovou sociálnou službou alebo ambulantnou sociálnou službou fyzickej osobe do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba a) odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3, alebo b) nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3.

(2) V domove sociálnych služieb sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. ubytovanie, 5. stravovanie, 6. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, 7. osobné vybavenie,

b) zabezpečuje

1. pracovná terapia, 2. záujmová činnosť,

c) utvárajú podmienky na

1. vzdelávanie, 2. úschovu cenných vecí.

(3) Ak sa v domove sociálnych služieb poskytuje sociálna služba deťom, poskytuje sa im výchova.

(4) Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm. c) prvého bodu sa neutvárajú podmienky v domove sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe.

(5) V domove sociálnych služieb sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje domov sociálnych služieb ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22.

(6) Ak fyzická osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v domove sociálnych služieb, táto sociálna služba sa jej poskytuje aj naďalej.

(7) V domove sociálnych služieb možno poskytovať sociálnu službu najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby v jednej budove tohto zariadenia.

(8) Sociálnu službu v domove sociálnych služieb nemožno poskytovať ako celoročnú pobytovú sociálnu službu.

§ 39 Špecializované zariadenie

(1) V špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa.

(2) V špecializovanom zariadení sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. ubytovanie, 5. stravovanie, 6. upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, 7. osobné vybavenie,

b) zabezpečuje

1. pracovná terapia, 2. záujmová činnosť,

c) utvárajú podmienky na

1. vzdelávanie, 2. úschovu cenných vecí.

(3) Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm. c) prvého bodu sa neutvárajú podmienky v špecializovanom zariadení, v ktorom sa poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe.

(4) V špecializovanom zariadení sa zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť, ak neposkytuje špecializované zariadenie ošetrovateľskú starostlivosť podľa § 22.

(5) V špecializovanom zariadení možno poskytovať sociálnu službu najviac pre 40 prijímateľov sociálnej služby v jednej budove tohto zariadenia.

§ 40 Denný stacionár

(1) V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a je odkázaná na sociálnu službu v zariadení len na určitý čas počas dňa.

(2) V dennom stacionári sa

a) poskytuje

1. pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. sociálne poradenstvo, 3. sociálna rehabilitácia, 4. stravovanie,

b) zabezpečuje

1. pracovná terapia, 2. záujmová činnosť.

(3) V dennom stacionári sa poskytuje sociálne poradenstvo aj rodine alebo inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečuje pomoc fyzickej osobe v domácom prostredí, na účel spolupráce pri sociálnej rehabilitácii.

Druhý diel

§ 41 Opatrovateľská služba

(1) Opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá

a) je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a b) je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4.

(2) Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa prílohy č. 3, ak sa poskytovateľ sociálnej služby s prijímateľom sociálnej služby na návrh prijímateľa sociálnej služby nedohodne inak v zmluve o poskytovaní sociálnej služby.

(3) Opatrovateľskú službu nemožno poskytovať fyzickej osobe,

a) ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, b) ktorá je opatrovaná fyzickou osobou, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, 11) ak tento zákon neustanovuje inak, c) ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, 11) d) ktorej je nariadená karanténa pre podozrenie z nákazy prenosnou chorobou a pri ochorení touto nákazou.

(4) Ustanovenie odseku 3 písm. b) sa nepoužije, ak fyzickej osobe

a) vykonávajúcej opatrovanie sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v zdravotníckom zariadení, b) vykonávajúcej opatrovanie sa poskytuje odľahčovacia služba, c) ktorá je opatrovaná fyzickou osobou, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu, 11) sa poskytuje opatrovateľská služba v rozsahu najviac osem hodín mesačne.

§ 42 Prepravná služba

(1) Prepravná služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom s obmedzenou schopnosťou pohybu po rovine alebo po schodoch a obmedzenou schopnosťou orientácie.

(2) Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa odseku 1 sa preukazuje posudkom vydaným príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu.11)

(3) Nepriaznivý zdravotný stav podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

§ 43 Sprievodcovská služba a predčitateľská služba

(1) Sprievodcovská služba a predčitateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a fyzickej osobe s mentálnym postihnutím.

(2) Sprievodcovskou službou sa poskytuje sprievod na základné sociálne aktivity uvedené prílohe č. 4 časti III písm. a). Predčitateľskou službou sa poskytuje predčítavanie podľa prílohy č. 4 časti III písm. b).

(3) Zdravotné postihnutie podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

(4) Sprievodcovskú službu a predčitateľskú službu nemožno poskytovať fyzickej osobe,

a) ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, 11) b) ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje sprievod a predčítanie podľa prílohy č. 4 časti III písm. a) a b).

§ 44 Tlmočnícka služba

(1) Tlmočnícka služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe odkázanej na tlmočenie podľa odseku 3.

(2) Tlmočníckou službou sa poskytuje tlmočenie v posunkovej reči, artikulačné tlmočenie alebo taktilné tlmočenie.

(3) Fyzická osoba je odkázaná na

a) tlmočenie v posunkovej reči, ak je nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť a jej komunikačným prostriedkom je posunková reč, b) artikulačné tlmočenie, ak je nepočujúca alebo má ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť získanú po osvojení si reči alebo pred jej osvojením a neovláda formy komunikácie sluchovo postihnutých najmä posunkovú reč, posunkovanú slovenčinu, alebo c) taktilné tlmočenie, ak je hluchoslepá a má vrodené alebo získané postihnutie dvoch zmyslových orgánov, ktoré pre komunikáciu so spoločnosťou vyžadujú špecifický komunikačný systém viazaný na stupeň straty sluchu a stupeň straty zraku.

(4) Tlmočnícku službu nemožno poskytovať fyzickej osobe,

a) ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu, 11) b) ktorej sa v rámci opatrovateľskej služby poskytuje tlmočenie podľa prílohy č. 4 časti III písm. c).

(5) Fyzická osoba preukazuje zdravotné postihnutie uvedené v odseku 3 potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

§ 45 Sprostredkovanie tlmočníckej služby

(1) Sprostredkovanie tlmočníckej služby je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe so zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje tlmočnícka služba podľa § 44, pri vykonávaní administratívnych úkonov, vedenie databázy fyzických osôb so zdravotným postihnutím odkázaných na komunikáciu prostredníctvom tlmočenia, tlmočníkov a záujemcov o vykonávanie tejto sociálnej služby, vykonávanie základného sociálneho poradenstva a školení fyzických osôb so zdravotným postihnutím a tlmočníkov.

(2) Pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov je najmä

a) príprava návrhov zmlúv o poskytovaní tlmočníckej služby medzi fyzickou osobou so zdravotným postihnutím a poskytovateľom tlmočníckej služby, b) vyhľadávanie tlmočníkov, sprostredkovanie stretnutia fyzickej osoby so zdravotným postihnutím s tlmočníkom, c) pomoc pri spracúvaní výkazov tlmočníckej služby, d) riešenie konfliktov vzniknutých medzi fyzickou osobou so zdravotným postihnutím a tlmočníkom v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o poskytovaní tlmočníckej služby, e) zabezpečenie náhradného tlmočníka, ak tlmočník z vážnych dôvodov nemôže tlmočiť, f) sprostredkovanie vzdelávania fyzických osôb so zdravotným postihnutím a tlmočníkov.

(3) Sprostredkovanie tlmočníckej služby môže vykonávať poskytovateľ sociálnej služby aj prostredníctvom agentúry tlmočníckej služby zriadenej na tento účel.

§ 46 Sprostredkovanie osobnej asistencie

(1) Sprostredkovanie osobnej asistencie je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu11) pri vykonávaní administratívnych úkonov, vedenie databázy užívateľov osobnej asistencie, vedenie databázy osobných asistentov a záujemcov o vykonávanie osobnej asistencie, vykonávanie základného sociálneho poradenstva a vzdelávanie užívateľov osobnej asistencie a osobných asistentov a pomoc pri riešení konfliktov vzniknutých medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o výkone osobnej asistencie.

(2) Pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov je najmä

a) príprava návrhov zmlúv o výkone osobnej asistencie medzi fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a osobným asistentom, b) pomoc pri spracúvaní výkazov odpracovaných hodín osobným asistentom, c) vyplácanie odmien osobným asistentom podľa osobitného predpisu.11)

(3) Sprostredkovanie osobnej asistencie môže vykonávať poskytovateľ sociálnej služby aj prostredníctvom agentúry osobnej asistencie zriadenej na tento účel.

§ 47 Požičiavanie pomôcok

(1) Požičiavanie pomôcok je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím a fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom odkázaným na pomôcku.

(2) Pomôcka sa môže požičiavať fyzickým osobám uvedeným v odseku 1 na dohodnutý čas, najdlhšie do zabezpečenia pomôcky na základe verejného zdravotného poistenia, formou peňažného príspevku na zaobstaranie pomôcky podľa osobitného predpisu, 11) z iných zdrojov alebo do doby trvania podmienok pre poskytnutie pomôcky.

(3) Nepriaznivý zdravotný stav podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukazuje odkázanosť na pomôcku posudkom vydaným príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na účely kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu.11)

Tretí diel

Posudková činnosť § 48

Posudková činnosť na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 je zdravotná posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. Posudkovou činnosťou sa zisťuje odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím11) alebo fyzickej osoby s nepriaznivým zdravotným stavom na sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a na opatrovateľskú službu.

§ 49 Zdravotná posudková činnosť

(1) Zdravotná posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a zmien zdravotného stavu fyzickej osoby, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 84 ods. 18 a 19, na základe zmluvy s obcou alebo vyšším územným celkom (ďalej len “posudzujúci zdravotnícky pracovník”).

(2) Posudzujúci zdravotnícky pracovník pri vykonávaní zdravotnej posudkovej činnosti spolupracuje so sociálnym pracovníkom obce alebo vyššieho územného celku tak, aby výsledky posúdenia podľa odseku 10 neboli v rozpore s výsledkami sociálnej posudkovej činnosti podľa § 50 ods. 7.

(3) Posudzujúci zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotnej posudkovej činnosti vychádza z lekárskeho nálezu, posudku, správy o priebehu a vývoji choroby a zdravotného postihnutia alebo výpisu zo zdravotnej dokumentácie (ďalej len “doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave”) nie staršieho ako šesť mesiacov, ktoré predložila fyzická osoba, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Ak je doklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave podľa prvej vety na účely zdravotnej posudkovej činnosti nedostačujúci, posudzujúci zdravotnícky pracovník požiada lekára, s ktorým má fyzická osoba, ktorá žiada o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti26) (ďalej len “zmluvný lekár”), o vypracovanie lekárskeho nálezu, ktorého vzor uvedený v prílohe č. 1 osobitného predpisu11) sa použije na účely sociálnych služieb primerane. Ak je lekársky nález zmluvného lekára neúplný, posudzujúci zdravotnícky pracovník požiada zmluvného lekára o jeho doplnenie.

(4) Na základe výsledkov posúdenia podľa odseku 10 vypracuje posudzujúci zdravotnícky pracovník lekársky posudok, ktorý obsahuje stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby.

(5) Posudzujúci zdravotnícky pracovník vychádza z dokladu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave nie staršieho ako šesť mesiacov, ktorý predložila fyzická osoba, alebo z lekárskeho nálezu zmluvného lekára, z ktorého vychádzal pri ostatnom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 3 neuplynulo šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

(6) Posudzujúci zdravotnícky pracovník môže vychádzať aj z dokladu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nepriaznivom zdravotnom stave staršieho ako šesť mesiacov, ktorý predložila fyzická osoba, alebo z lekárskeho nálezu zmluvného lekára, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je trvalý a nemožno očakávať zlepšenie.

(7) Posudzujúci zdravotnícky pracovník môže pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak sú pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu zmluvného lekára alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. Posudzujúci zdravotnícky pracovník vykonáva posúdenie spravidla bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

(8) Posudzujúci zdravotnícky pracovník je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to fyzická osoba písomne požiada.

(9) Posudzujúci zdravotnícky pracovník určí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a obec alebo vyšší územný celok vyzve fyzickú osobu na opätovné posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby, ak je predpoklad, že dôjde k zmene zdravotného stavu fyzickej osoby odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby. Posudzujúci zdravotnícky pracovník neurčí termín opätovného posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby, ak je zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a od ďalšej liečby nemožno očakávať jeho zlepšenie.

(10) Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.

(11) Fyzická osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je II až VI podľa prílohy č. 3.

(12) Ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.

(13) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na jednotlivé činnosti uvedené podľa prílohy č. 3 písm. A, ktoré si nevie zabezpečiť neplnoletá fyzická osoba rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

(14) Odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 sa neposudzuje u fyzickej osoby, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov žiada z iných vážnych dôvodov.

§ 50 Sociálna posudková činnosť

(1) Sociálna posudková činnosť na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu je posudzovanie a) individuálnych predpokladov fyzickej osoby, b) rodinného prostredia fyzickej osoby, c) prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti, a d) odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch podľa prílohy č. 3 a prílohy č. 4 časti II a III.

(2) Výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je sociálny posudok, ktorý obsahuje zoznam úkonov sebaobsluhy podľa prílohy č. 3, zoznam úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a zoznam základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v porovnaní s fyzickou osobou rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo nepriaznivého zdravotného stavu. Obsahom posudku je aj rozsah odkázanosti pri jednotlivých úkonoch podľa prvej vety vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín v rámci určeného rozpätia podľa prílohy č. 3 písm. B.

(3) Sociálnu posudkovú činnosť na účely posudzovania odkázanosti na sociálnu službu vykonáva sociálny pracovník obce alebo vyššieho územného celku alebo na základe poverenia obce alebo vyššieho územného celku sociálny pracovník právnickej osoby zriadenej obcou alebo založenej obcou, alebo zriadenej vyšším územným celkom, alebo založenej vyšším územným celkom.

(4) Posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby zahŕňa najmä hodnotenie jej schopností a úsilia riešiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu vlastným pričinením.

(5) Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby zahŕňa najmä hodnotenie schopností a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti.

(6) Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie podmienok bývania vrátane dostupnosti verejných služieb a prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia podľa osobitného predpisu.17)

(7) Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 v rámci sociálnej posudkovej činnosti sa postupuje podľa § 49 ods. 10. Výsledky posudzovania podľa prvej vety nesmú byť v rozpore s výsledkami zdravotnej posudkovej činnosti podľa § 49 ods. 10.

(8) Pri posudzovaní neplnoletej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci, ktorá vyplýva z bežnej rodičovskej starostlivosti 27) poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia alebo bez nepriaznivého zdravotného stavu.

(9) Sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby, ktorá požiada o poskytnutie sociálnej služby; táto fyzická osoba má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú si fyzická osoba žiadajúca o poskytnutie sociálnej služby určí.

§ 51 Posudok o odkázanosti na sociálnu službu

Na základe zdravotného posudku a sociálneho posudku sa vyhotovuje posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje

a) stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby, b) zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o svoju domácnosť a zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a ich rozsah vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín v rámci určeného rozpätia podľa prílohy č. 3 písm. B, c) návrh druhu sociálnej služby s prihliadnutím na potreby a návrhy fyzickej osoby uvedenej v § 50 ods. 9, d) určenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu.

§ 51a Vylúčenie vykonávania posudkovej činnosti

Posudková činnosť podľa tohto zákona sa nevykonáva, ak sa bude poskytovať sociálna služba fyzickej osobe, ktorá bude platiť úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby, a ak sa jej bude poskytovať pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby.

ŠIESTA HLAVA SOCIÁLNE SLUŽBY S POUŽITÍM TELEKOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ

§ 52 Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci

(1) Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá má nepriaznivý zdravotný stav, s cieľom zabrániť vzniku krízovej sociálnej situácie alebo zabezpečiť jej riešenie.

(2) Monitorovanie a signalizácia potreby pomoci je poskytovanie nepretržitej, dištančnej, hlasovej, písomnej (krátka textová správa) alebo elektronickej komunikácie s fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 prostredníctvom signalizačného zariadenia alebo audiovizuálneho zariadenia napojeného na centrálny dispečing, ktorý zabezpečí potrebnú pomoc na základe vyslaného signálu potreby pomoci.

(3) Potrebu poskytovania sociálnej služby podľa odseku 1 fyzická osoba preukazuje potvrdením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.24)

§ 53 Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií

(1) Krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá je v krízovej sociálnej situácii, alebo v inej obtiažnej životnej situácii, ktorú nemôže riešiť vlastnými silami a zabezpečuje sa najmä poskytnutím sociálneho poradenstva.

(2) Za telekomunikačné technológie podľa odseku 1 sa považuje najmä telefón, fax, internet.

SIEDMA HLAVA PODPORNÉ SLUŽBY

§ 54 Odľahčovacia služba

(1) Odľahčovacia služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu11) (ďalej len “fyzická osoba, ktorá opatruje”), ktorou sa poskytuje alebo zabezpečuje fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálna služba počas obdobia, v ktorom fyzická osoba, ktorá opatruje, nemôže opatrovanie vykonávať.

(2) Cieľom odľahčovacej služby je umožniť fyzickej osobe, ktorá opatruje, nevyhnutný odpočinok na účel udržania jej fyzického zdravia a duševného zdravia a prevencie jeho zhoršenia.

(3) Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku. Nevyčerpané dni odľahčovacej služby v kalendárnom roku nemožno poskytnúť v nasledujúcom kalendárnom roku. Počas poskytovania odľahčovacej služby je obec povinná v rámci svojej pôsobnosti poskytnúť alebo zabezpečiť fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím sociálnu službu podľa jej výberu, a to terénnu formu sociálnej služby, ambulantnú sociálnu službu alebo pobytovú sociálnu službu v rozsahu najmenej 12 hodín denne. Podmienka odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sociálnu službu sa na účely poskytnutia sociálnej služby z dôvodu uvedeného v odseku 1 považuje za splnenú na základe posudku vydaného príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

(4) Ak fyzická osoba poberá peňažný príspevok na opatrovanie len za časť kalendárneho roka, poskytuje sa jej odľahčovacia služba v pomernej časti z rozsahu dní uvedených v odseku 3. Pri určení pomernej časti sa aj časť dňa považuje za celý deň.

(5) Súčasťou pomoci, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej fyzickej osoby v rámci odľahčovacej služby terénnou formou sociálnej služby, je aj poskytovanie úkonov starostlivosti o jej domácnosť a zabezpečenie základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. 4 časti II a III.

§ 55 Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností

(1) Pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi, 28) fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené záujmy.

(2) Za pomoc podľa odseku 1 sa považuje

a) zastupovanie fyzickej osoby v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony, b) súčinnosť pri spisovaní návrhov na súd na začatie konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony, c) poskytovanie alebo sprostredkovanie sociálneho poradenstva alebo iného poradenstva s cieľom nájsť možnosti pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, ktoré si ich nedokážu sami uplatňovať a chrániť, d) spolupráca so zariadeniami, úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, súdmi a ďalšími osobami pred začatím konania a počas konania o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo vrátení spôsobilosti na právne úkony, e) vyhľadávanie a príprava fyzických osôb, ktoré majú záujem vykonávať funkciu opatrovníka28) a príprava opatrovníkov na výkon opatrovníckych práv a povinností.

§ 56 Denné centrum

(1) V dennom centre sa poskytuje sociálna služba počas dňa fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom, rodičovi s dieťaťom alebo starému rodičovi s vnukom alebo vnučkou.

(2) V dennom centre sa najmä

a) poskytuje sociálne poradenstvo, b) zabezpečuje záujmová činnosť.

§ 57 Podpora samostatného bývania

(1) Podpora samostatného bývania je sociálna služba na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti fyzickej osoby zameraná najmä na pomoc pri prevádzke domácnosti, pomoc pri hospodárení s peniazmi, podporu pri organizovaní času, podporu pri zapojení sa do spoločenského a pracovného života, podporu rozvoja osobných záujmov, predchádzanie a riešenie krizových situácií, podporu spoločensky primeraného správania.

(2) V rámci podpory samostatného bývania sa okrem činností uvedených v odseku 1 a) poskytuje 1. sociálne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, b) vykonáva 1. preventívna aktivita, 2. sociálna rehabilitácia.

§ 58 Jedáleň

(1) V jedálni sa poskytuje stravovanie fyzickej osobe, ktorá

a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo c) dovŕšila dôchodkový vek.

(2) Jedáleň môže poskytovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 písm. b) a c).

§ 59 Práčovňa

V práčovni sa utvárajú podmienky na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva fyzickej osobe, ktorá

a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo c) dovŕšila dôchodkový vek.

§ 60 Stredisko osobnej hygieny

V stredisku osobnej hygieny sa utvárajú podmienky na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny fyzickej osobe, ktorá

a) nemá zabezpečené nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb, b) má ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo c) dovŕšila dôchodkový vek.

ÔSMA HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRI POSKYTOVANÍ SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

§ 61

(1) Ak je fyzická osoba v krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, poskytne sa jej sociálna služba podľa povahy nepriaznivej sociálnej situácie.

(2) Zariadenia možno účelne a vhodne zlučovať.

(3) Sociálnu službu v zariadení nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej zdravotný stav si vyžaduje ústavnú zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34 až 40 nemožno poskytovať fyzickej osobe, ktorej súd uložil ochranné liečenie, ochrannú výchovu, ochranný dohľad alebo umiestnenie v detenčnom ústave podľa osobitného predpisu, 28a) a to do skončenia vykonávania týchto ochranných opatrení. Počas doby uvedenej v druhej vete sa u takejto fyzickej osoby posudková činnosť podľa tohto zákona nevykonáva.

(4) Ak má poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 34 až 36 a 39, na to vytvorené podmienky, môže na prechodnú dobu poskytnúť, na účel udržiavania sociálnych väzieb s rodinou, partnerom a širším spoločenským prostredím, ubytovanie pre člena rodiny, partnera alebo fyzickú osobu, ktorú si prijímateľ sociálnej služby sám určí. Podmienky poskytnutia ubytovania podľa prvej vety poskytovateľ sociálnej služby určí v prevádzkovom poriadku alebo v domácom poriadku.

(5) Poverený zamestnanec poskytovateľa sociálnej služby má právo v zariadení vstúpiť do obytnej miestnosti a príslušenstva obytnej miestnosti aj bez súhlasu fyzickej osoby, ktorej sa v nej poskytuje ubytovanie, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života, zdravia alebo majetku tejto fyzickej osoby, na ochranu práv a slobôd iných fyzických osôb alebo ochranu majetku zariadenia.

(6) Poskytovanie sociálnej služby v zariadení uvedenom v § 34 až 40 s kapacitou nižšou ako 40 miest má prednosť pred poskytovaním sociálnej služby v zariadení s vyššou kapacitou.

(7) Ak má poskytovateľ sociálnej služby na to vytvorené podmienky, môže vykonávať na účel zvýšenia kvality poskytovanej sociálnej služby muzikoterapiu, arteterapiu, hipoterapiu, canisterapiu, biblioterapiu, hydroterapiu, aromaterapiu a činnostnú terapiu.

TRETIA ČASŤ REGISTRÁCIA

PRVÁ HLAVA PODMIENKY ZÁPISU DO REGISTRA

§ 62

Poskytovateľ sociálnej služby uvedený v § 3 ods. 3 a 5 môže poskytovať sociálne služby len na základe zápisu do registra, ktorý vedie vyšší územný celok.

§ 63

(1) Fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra, a fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, musia byť spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu a bezúhonné. Fyzické osoby uvedené v prvej vete musia byť odborne spôsobilé na poskytovanie sociálnej služby, ak nepoveria inú fyzickú osobu za zodpovedného zástupcu podľa odseku 3.

(2) Za bezúhonnú fyzickú osobu podľa odseku 1 sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.29) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Podmienku bezúhonnosti musí spĺňať aj zodpovedný zástupca poskytovateľa sociálnej služby a fyzická osoba, ktorá je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby.

(3) Ak žiadosť o zápis do registra podáva právnická osoba, musí byť fyzická osoba, ktorá je na základe poverenia štatutárneho orgánu právnickej osoby zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonná a odborne spôsobilá. Ak žiadosť o zápis do registra podáva fyzická osoba, musí byť fyzická osoba, ktorá je na základe poverenia fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonná a odborne spôsobilá. Fyzické osoby uvedené v prvej vete a druhej vete musia byť pri poskytovaní sociálnych služieb v pracovnoprávnom vzťahu k poskytovateľovi sociálnej služby; to neplatí, ak je táto fyzická osoba spoločník právnickej osoby alebo člen právnickej osoby.

(4) Za odbornú spôsobilosť podľa odsekov 1 a 3 sa považuje na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 24a až 24d, 27 až 29, 31 až 41, 53 až 55 a 57 získanie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a na účely poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 25, 26, 42 až 47, 52, 56, 58 až 60 získanie úplného stredného všeobecného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.. Splnenie kvalifikačného predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi podľa osobitného predpisu.30)

(5) Ak žiada o zápis do registra právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, musí podmienky podľa odseku 1 spĺňať fyzická osoba poverená vedením jej pobočky, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky.

(6) Ak žiada o zápis do registra osoba, ktorá má záujem vykonávať špecializované sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu alebo stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, podmienkou zápisu do registra je akreditácia na túto odbornú činnosť udelená ministerstvom.

§ 64 Žiadosť o zápis do registra

(1) Žiadosť o zápis do registra sa podáva písomne vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode je miesto poskytovania sociálnej služby. Ak takéto miesto nemožno určiť, alebo ak sa sociálna služba bude poskytovať v územnom obvode viacerých vyšších územných celkov, žiadosť o zápis do registra sa podáva vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode má sídlo právnická osoba, ktorá žiada o zápis do registra, alebo v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra.

(2) Žiadosť o zápis do registra obsahuje

a) obchodné meno alebo názov právnickej osoby, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak o zápis žiada právnická osoba alebo meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak o zápis žiada fyzická osoba, b) meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt

1. fyzickej osoby, ktorá je štatutárny orgán právnickej osoby, 2. navrhovaného zodpovedného zástupcu uvedeného v § 63 ods. 3,

c) druh sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať a jej formu, d) cieľovú skupinu fyzických osôb, ktorým sa má poskytovať sociálna služba, e) miesto poskytovania sociálnej služby, f) počet miest, ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení, g) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby, h) čas poskytovania sociálnej služby, ak sa sociálna služba má poskytovať na určitý čas.

(3) K žiadosti o zápis do registra sa prikladá

a) kópia dokladu preukazujúceho bezúhonnosť

1. fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, 2. fyzickej osoby, ktorá na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo na základe rozhodnutia fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby,

b) kópia dokladu o odbornej spôsobilosti

1. fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra a fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, alebo 2. fyzickej osoby, ktorá na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo na základe rozhodnutia fyzickej osoby, ktorá žiada o zápis do registra, je zodpovedná za poskytovanie sociálnej služby,

c) údaje o priestorových podmienkach, personálnych podmienkach, materiálnych podmienkach a hygienických podmienkach zodpovedajúcich druhu sociálnej služby, forme sociálnej služby a počtu prijímateľov sociálnej služby, d) rozhodnutie alebo iný doklad o zápise do registra podľa osobitného predpisu31) alebo potvrdenie o pridelení identifikačného čísla organizácie vydané Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré preukazuje vznik právnickej osoby, e) štatút alebo iný doklad, ktorým sa preukazuje oprávnenie na právne úkony štatutárneho orgánu právnickej osoby, f) kópia dokladu, ktorý preukazuje, že osoba nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom a na penále na sociálne poistenie, na príspevku na starobné dôchodkové sporenie a na poistnom a na penále na verejné zdravotné poistenie, g) cenník sociálnej služby, spôsob platenia úhrady za sociálnu službu a podmienky platenia za sociálnu službu, h) údaje o finančných podmienkach, ktoré obsahujú kalkuláciu skutočných nákladov na jednotku výkonu každého druhu sociálnej služby, ktorá sa má poskytovať, kalkuláciu predpokladaných príjmov a výdavkov vrátane údajov o vlastných zdrojoch financovania sociálnej služby a predpokladané zdroje financovania sociálnej služby. i) opis rozsahu a podmienok poskytovania odbornej činnosti, obslužnej činnosti alebo ďalšej činnosti.

(4) Údaje o priestorových podmienkach na účely odseku 3 písm. c) sa preukazujú kópiou listu vlastníctva nie staršieho ako tri mesiace alebo kópiou nájomnej zmluvy32) alebo zmluvy o výpožičke, 33) ktorých predmetom je nájom alebo výpožička priestorov, v ktorých sa sociálna služba poskytuje, a ak sa sociálna služba má poskytovať v zariadení, aj kópiou právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Nájomná zmluva alebo zmluva o výpožičke musí byť uzatvorená najmenej na čas poskytovania sociálnej služby alebo pri poskytovaní celoročnej pobytovej sociálnej služby najmenej na tri roky.

(5) Za údaje o personálnych podmienkach na účely odseku 3 písm. c) sa považuje organizačná štruktúra žiadateľa o zápis do registra, v ktorej je uvedené povolanie zamestnancov, ich kvalifikačné predpoklady podľa § 84 a ich počet osobitne na každý druh sociálnej služby.

(6) Údaje o hygienických podmienkach na účely odseku 3 písm. c) sa preukazujú kópiou právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva o uvedení priestorov do prevádzky alebo o zmene v ich prevádzkovaní a o schválení prevádzkového poriadku alebo jeho zmeny príslušným orgánom verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu.33a)

(7) Údaje a doklady uvedené v odsekoch 2 a 3 sa predkladajú v štátnom jazyku.

(8) Ak vyšší územný celok zistí, že žiadosť o zápis do registra neobsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3, písomne vyzve žiadateľa o zápis do registra, aby doplnil údaje alebo priložil chýbajúce doklady a určí lehotu na odstránenie týchto nedostatkov; lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy.

(9) Poskytovateľ sociálnej služby, ktorý má záujem poskytovať iný druh sociálnej služby ako ten, ktorý už poskytuje, alebo poskytovateľ sociálnej služby, ktorý má záujem zmeniť miesto poskytovania sociálnej služby, je povinný podať žiadosť o zápis do registra podľa odsekov 1 až 8 a § 63.

Zápis do registra § 65

(1) Oprávnenie poskytovať sociálnu službu vzniká odo dňa zápisu do registra.

(2) O zápise do registra vyšší územný celok nevyhotovuje rozhodnutie a zápis do registra vykoná najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia všetkých dokladov uvedených v § 64 ods. 2 a 3.

(3) Vykonanie zápisu do registra spolu s výpisom z registra vyšší územný celok bezodkladne oznámi poskytovateľovi sociálnej služby doručením oznámenia do vlastných rúk. Ak sa sociálna služba bude poskytovať aj v územnom obvode iného vyššieho územného celku alebo vo viacerých vyšších územných celkov, vyšší územný celok, ktorý vykoná zápis do registra, bezodkladne oznámi vykonanie zápisu do registra každému vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode bude miesto poskytovania tejto sociálnej služby; to platí rovnako aj na oznámenie o výmaze z registra a na oznámenie o vykonaní zmien v registri.

(4) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný do ôsmich dní písomne oznámiť vyššiemu územnému celku všetky zmeny skutočností uvedených v § 63 a 64.

(5) Oprávnenie poskytovať sociálnu službu nemožno previesť na inú osobu a neprechádza na právneho nástupcu poskytovateľa sociálnej služby, ak je ním právnická osoba.

(6) Vyšší územný celok rozhodne o nezapísaní do registra, ak

a) v lehote určenej v písomnej výzve žiadateľ o zápis nedoplní žiadosť o zápis do registra alebo nepriloží chýbajúce doklady, b) žiadosť o zápis do registra nepredložil štatutárny orgán právnickej osoby, c) služba, ktorá sa má poskytovať, nie je sociálna služba podľa tohto zákona, d) na poskytovanie sociálnej služby nie sú vytvorené priestorové podmienky, personálne podmienky, materiálne podmienky, finančné podmienky a hygienické podmienky, e) nie sú splnené podmienky ustanovené podľa § 9 ods. 4 a 5, f) nie sú splnené podmienky ustanovené v § 34 ods. 5, § 35 ods. 4, § 38 ods. 7 a § 39 ods. 5, g) žiadosť o zápis do registra podľa § 64 ods. 2 písm. c) obsahuje druh sociálnej služby, ktorým je poskytovanie sociálnej služby v domove sociálnych služieb s celoročnou pobytovou sociálnou službou.

§ 66

(1) Do registra sa zapisujú tieto údaje vrátane ich zmien:

a) obchodné meno alebo názov, sídlo, identifikačné číslo a právna forma právnickej osoby, ak je poskytovateľom sociálnej služby právnická osoba, a meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo prechodný pobyt fyzickej osoby, ak je poskytovateľom sociálnej služby fyzická osoba, b) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby, a zodpovedného zástupcu uvedeného v § 63 ods. 3 a ich trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, c) adresa právnickej osoby uvedenej v § 3 ods. 5 písm. c) a adresa sídla jej organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno, priezvisko a adresa pobytu vedúceho tejto organizačnej zložky, d) druh sociálnej služby, ktorú poskytovateľ sociálnej služby poskytuje, cieľová skupina fyzických osôb, ktorým sa poskytuje sociálna služba, deň začatia a čas trvania poskytovania sociálnej služby, rozsah a miesto ich poskytovania, e) dátum zápisu do registra, f) dátum výmazu z registra a právny dôvod výmazu z registra podľa § 68.

(2) Register je verejný, každý má právo nazrieť do neho a požadovať z neho výpis.

§ 67 Označenie miesta poskytovania sociálnej služby

(1) Ak poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu v zariadení okrem zariadení uvedených v § 29 a 34, je povinný miesto poskytovania sociálnej služby označiť na vhodnom a trvale viditeľnom mieste.

(2) Miesto poskytovania sociálnej služby podľa odseku 1 musí byť označené a) obchodným menom alebo názvom, ak je poskytovateľom sociálnej služby právnická osoba, b) menom a priezviskom, ak je poskytovateľom sociálnej služby fyzická osoba, c) druhom a formou poskytovanej sociálnej služby, d) názvom zariadenia a e) adresou miesta poskytovania sociálnej služby.

§ 67a Vedenie účtovníctva a výročná správa o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby

(1) Neverejný poskytovateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, sú povinní vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok33b) výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby (ďalej len výročná správa ) za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka.

(2) Vyšší územný celok vyhodnocuje obsah výročnej správy na účel posudzovania, či poskytovateľ sociálnej služby podľa odseku 1 poskytuje sociálnu službu, na ktorej poskytovanie bol zapísaný do registra, a či neprestal spĺňať finančné podmienky ustanovené týmto zákonom na poskytovanie sociálnej služby. Kontrolná pôsobnosť iných orgánov týmto nie je dotknutá.

(3) Výročná správa obsahuje najmä a) prehľad o poskytovaní sociálnej služby a o inom predmete činnosti alebo podnikania vykonávaných v kalendárnom roku, b) ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov v nej obsiahnutých, c) výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak ju audítor overoval, d) prehľad o príjmoch (výnosoch) a výdavkoch (nákladoch), e) prehľad príjmov v členení podľa zdrojov, f) stav a pohyb majetku a záväzkov, g) ekonomicky oprávnené náklady na jedného prijímateľa sociálnej služby podľa druhu poskytovanej sociálnej služby za kalendárny rok.

(4) Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom, ak a) príjmy z verejných prostriedkov v roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, prekročia sumu 33 193 eur, b) všetky príjmy poskytovateľa sociálnej služby podľa odseku 1 prekročia sumu 165 969 eur.

(5) Poskytovateľ sociálnej služby podľa odseku 1 vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.33c)

(6) Poskytovateľ sociálnej služby podľa odseku 1 musí viesť vo svojom účtovníctve oddelene príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) spojené s poskytovaním sociálnej služby a príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) spojené s inou činnosťou.

§ 68 Výmaz z registra a zánik oprávnenia na poskytovanie sociálnej služby

(1) Vyšší územný celok rozhodne o výmaze z registra, ak poskytovateľ sociálnej služby a) bol zapísaný do registra na základe nepravdivých údajov alebo neúplných údajov, b) prestal spĺňať podmienky na zápis do registra, c) nespĺňa finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby podľa odseku 5; to platí len pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, d) v lehote určenej ministerstvom neodstránil nedostatky plnenia podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby v súlade s prílohou č. 2, e) v lehote určenej vyšším územným celkom neznížil počet miest podľa § 69 ods. 2, f) písomne neoznámil vyššiemu územnému celku zmeny skutočností podľa § 65 ods. 4, a to ani po písomnej výzve vyššieho územného celku v lehote ním určenej, g) neposkytoval sociálnu službu dlhšie ako 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo h) požiadal o výmaz z registra; táto žiadosť musí byť podaná najmenej 30 dní pred dňom skončenia poskytovania sociálnej služby.

(2) Vyšší územný celok vymaže z registra poskytovateľa sociálnej služby, ak

a) poskytovateľ sociálnej služby nezačal poskytovať sociálnu službu najneskôr do šiestich kalendárnych mesiacov odo dňa zápisu do registra, b) uplynie čas trvania poskytovania sociálnej služby, c) fyzická osoba, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby, zomrela, alebo d) právnická osoba, ktorá je poskytovateľom sociálnej služby, zanikla. e) neverejný poskytovateľ sociálnej služby alebo poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, neuložil výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok, a to ani po písomnej výzve vyššieho územného celku v lehote ním určenej.

(3) Oprávnenie na poskytovanie sociálnej služby poskytovateľovi sociálnej služby zaniká odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze z registra podľa odseku 1 alebo odo dňa výmazu z registra podľa odseku 2.

(4) Ak vyšší územný celok vykonal výmaz z registra podľa odseku 1 písm. a) a c), osoba môže byť zapísaná do registra najskôr po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze.

(5) Poskytovateľ sociálnej služby nespĺňa finančné podmienky na poskytovanie sociálnej služby, ak a) je v likvidácií, v konkurze alebo bol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, b) má evidované daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia.

§ 69

(1) Ak poskytovateľ sociálnej služby neodstráni v určenej lehote nedostatky zistené vyšším územným celkom pri kontrole úrovne poskytovania sociálnych služieb podľa § 81 písm. r) a pri kontrole hospodárenia s finančným príspevkom pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančným príspevkom na prevádzku podľa § 81 písm. s), vyšší územný celok rozhodne o zákaze poskytovať sociálnu službu až do doby odstránenia zistených nedostatkov najdlhšie do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zákaze. Ak v tejto lehote poskytovateľ sociálnej služby neodstránil zistené nedostatky, vyšší územný celok rozhodne o výmaze poskytovateľa sociálnej služby z registra.

(2) Ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení postupuje v rozpore s § 110l ods. 12, vyšší územný celok vyzve tohto poskytovateľa sociálnej služby, aby v lehote do troch mesiacov od doručenia výzvy znížil počet miest v zariadení na počet miest, ktoré mal pred ich zvýšením.

DRUHÁ HLAVA

§ 70 Sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti

(1) Za podmienok ustanovených týmto zákonom možno poskytovať sociálnu službu fyzickej osobe v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti24) aj po zániku dôvodov, pre ktoré bola prevzatá do ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak je vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemôže byť prepustená zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že jej nemožno zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby v jej prirodzenom rodinnom prostredí alebo poskytnúť sociálnu službu v zariadení podľa tohto zákona.

(2) Na poskytovanie sociálnej služby zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 platia § 62 až 69 rovnako.

(3) Ak je sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, nemôže byť priestor, v ktorom je sociálna služba poskytovaná, súčasťou priestoru, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť.

ŠTVRTÁ ČASŤ FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB, PLATBA ZA POSKYTOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A ZMLUVA O POSKYTOVANÍ SOCIÁLNEJ SLUŽBY

PRVÁ HLAVA FINANCOVANIE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

§ 71

(1) Sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované

a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby, b) z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a z úhrad za iné činnosti podľa § 15 ods. 3 uvedených v osobitnej zmluve podľa § 74 ods. 8, c) z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby podľa odseku 7, d) z finančného príspevku poskytnutého z rozpočtu ministerstva na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa odseku 6, e) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy, f) z prostriedkov združenia obcí, združenia vyšších územných celkov a združenia osôb, g) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom, h) z príjmu zo sociálneho podniku, 34) i) z iných zdrojov.

(2) Sociálne služby poskytované právnickou osobou zriadenou alebo založenou obcou alebo vyšším územným celkom môžu byť financované podľa odseku 1 písm. b) len so súhlasom obce alebo vyššieho územného celku, ktorý takúto právnickú osobu zriadil alebo založil.

(3) Sociálne služby poskytované neverejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované

a) z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a z finančného príspevku na prevádzku poskytovania sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom, b) z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a z úhrad za iné činnosti podľa § 15 ods. 3 uvedených v osobitnej zmluve podľa § 74 ods. 8, c) z finančného príspevku poskytnutého z rozpočtu ministerstva na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a, d) z vlastných zdrojov neverejného poskytovateľa sociálnej služby, e) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy, 35) f) z výsledku hospodárenia z podnikateľskej činnosti po zdanení daňou z príjmov, ktorú vykonáva neverejný poskytovateľ sociálnej služby podľa osobitných predpisov, 36) g) zo zisku zo sociálneho podniku, 34) h) z iných zdrojov.

(4) Rozsah úhrady zdravotných výkonov ošetrovateľskej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia ustanovuje osobitný predpis.23c)

(5) Finančné prostriedky darované poskytovateľovi sociálnej služby možno použiť len na účel určený darcom v písomnej darovacej zmluve.35) Ak účel nie je darcom v písomnej darovacej zmluve určený, prostriedky získané touto darovacou zmluvou sa použijú v súlade s predmetom činnosti definovaným v zriaďovacej listine alebo zakladacej listine poskytovateľa sociálnej služby alebo v súlade so zámermi poskytovanej sociálnej služby.

(6) Obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27, § 29, § 32 a § 34 až 40, alebo obci, ktorá poskytuje sociálne služby v týchto zariadeniach, sa z účelovej dotácie ministerstva poskytuje finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v tomto zariadení vo výške podľa prílohy č. 4a, podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v tomto zariadení.

(7) Ak vyšší územný celok zabezpečí fyzickej osobe s trvalým pobytom vo svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 a § 37 až 39 u poskytovateľa sociálnej služby, ktorého zriadil alebo založil iný vyšší územný celok, vyšší územný celok uhrádza poskytovateľovi sociálnej služby, ktorého zriadil alebo založil iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5 znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.

(8) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný na základe písomnej žiadosti vyššieho územného celku preukázať účelnosť využitia finančných prostriedkov poskytnutých podľa odseku 7.

Úhrada za sociálnu službu § 72

(1) Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3.

(2) Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. znížených o príjem z finančného príspevku na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a príjem z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby podľa § 71 ods. 7

(3) Neverejný poskytovateľ určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby, ktorý zverejnení na svojom webovom sídle alebo na inom verejne dostupnom mieste, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov znížených o príjem z finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa § 76, príjem z finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa § 77 a príjem z finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby podľa § 78a.

(4) Určovanie sumy úhrady najviac vo výške podľa odseku 3 sa nevzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

(5) Ekonomicky oprávnené náklady podľa odsekov 2 a 3 sú náklady poskytovateľa sociálnej služby na činnosti uvedené v § 16 až 18, ktoré tvoria a) mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania vo výške, ktorá zodpovedá výške platu a ostatných osobných vyrovnaní podľa osobitného predpisu, 38) b) poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom v rozsahu určenom podľa písmena a), c) tuzemské cestovné náhrady, d) výdavky na energie, vodu a komunikácie, e) výdavky na materiál okrem reprezentačného vybavenia nových interiérov, f) dopravné, g) výdavky na rutinnú údržbu a štandardnú údržbu okrem jednorazovej údržby objektov alebo ich častí a riešenia havarijných stavov, h) nájomné za prenájom nehnuteľnosti alebo inej veci okrem dopravných prostriedkov a špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu najviac vo výške obvyklého nájomného, za aké sa v tom čase a na tom mieste prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci, i) výdavky na služby, j) výdavky na bežné transfery v rozsahu vreckového podľa osobitného predpisu, 20) odstupného, odchodného, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 39) k) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku podľa účtovných predpisov, o ktorom poskytovateľ sociálnej služby účtuje a odpisuje ho ako účtovná jednotka;33c) odpis hmotného majetku, ktorým sú novoobstarané stavby, byty a nebytové priestory užívané na účely poskytovania sociálnych služieb v zariadeniach alebo ich technické zhodnotenie, najviac vo výške obvyklého nájomného, za aké sa v tom čase a na tom mieste prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci.

(6) Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za a) tlmočenie, b) krízovú pomoc poskytovanú prostredníctvom telekomunikačných technológií, c) podporu samostatného bývania, d) preventívnu aktivitu, e) pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov, f) pomoc pri pracovnom uplatnení, g) pomoc pri príprave na školskú dochádzku a školské vyučovanie a sprevádzanie dieťaťa do a zo školského zariadenia, h) stimuláciu komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, i) sociálne poradenstvo, j) sociálnu rehabilitáciu, k) pracovnú terapiu.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa neuplatňuje, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

(8) Prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu.11) ak odsek 18 a § 72a neustanovuje inak To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

(9) Prijímateľ sociálnej služby neplatí úhradu za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti okrem úhrady za ubytovanie, ak voľné miesto nie je na prechodný čas obsadené inou fyzickou osobou a prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby sa nedohodnú inak.

(10) Za majetok sa na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu uvedenú v § 31 a § 34 až 41 považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci, vrátane peňažných úspor, a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty, ktorých súčet hodnoty je vyšší ako suma 10 000 eur. Prijímateľ sociálnej služby a fyzické osoby uvedené v § 73 ods. 10 preukazujú na účely posúdenia majetok, ktorý vlastnia v čase podania žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a počas poskytovania sociálnej služby. Za majetok prijímateľa sociálnej služby a fyzických osôb uvedených v § 73 ods. 10 možno považovať len podiel majetku pripadajúci na tohto prijímateľa sociálnej služby a na tieto osoby.

(11) Skutočnosť, či súčet hodnoty posudzovaného majetku presahuje sumu 10 000 eur, sa preukazuje na osobitnom tlačive uvedenom v prílohe č. 4b s osvedčeným podpisom. Ak sú pochybnosti o hodnote majetku, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí overenie jeho hodnoty znaleckým posudkom a uhradí náklady súvisiace s vyhotovením tohto posudku. Prijímateľ sociálnej služby a fyzické osoby uvedené v § 73 ods. 10 sú povinní pri vypracovaní znaleckého posudku umožniť znalcovi vykonať obhliadku majetku a predložiť doklady týkajúce sa majetku.

(12) Na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu sa neprihliada na tento majetok: a) nehnuteľnosť, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíva na trvalé bývanie, ak odsek 13 neustanovuje inak, b) nehnuteľnosť, ktorú užívajú na trvalé bývanie 1. manžel (manželka) prijímateľa sociálnej služby, 2. deti prijímateľa sociálnej služby, 3. rodičia prijímateľa sociálnej služby, 4. iná fyzická osoba na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, c) poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíva pre svoju potrebu, d) garáž, ktorú prijímateľ sociálnej služby preukázateľne užíva, e) hnuteľné veci, ktoré tvoria nevyhnutné vybavenie domácnosti, hnuteľné veci, ktorými sú ošatenie a obuv a hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, f) osobné motorové vozidlo, ktoré sa využíva na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, g) hnuteľné veci, ak by bol ich predaj alebo iné nakladanie s nimi v rozpore s dobrými mravmi.

(13) Na účely platenia úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu uvedenú v § 34, 35 a 39 sa prihliada aj na nehnuteľnosť, ktorú prijímateľ sociálnej služby užíva na trvalé bývanie pred začatím poskytovania sociálnej služby.

(14) U fyzických osôb uvedených v odsek 12 písm. b) sa na majetok uvedený v odsek 12 písm. b) až g) neprihliada. Ak tieto fyzické osoby vlastnia ďalšiu nehnuteľnosť okrem nehnuteľnosti, ktorú užívajú na trvalé bývanie, na túto ďalšiu nehnuteľnosť sa prihliada. Ak prijímateľ sociálnej služby nehnuteľnosť užíva na trvalé bývanie a túto nehnuteľnosť má v podielovom spoluvlastníctve s inou osobou, ako je fyzická osoba uvedená v odsek 12 písm. b), zohľadňuje sa len spoluvlastnícky podiel prijímateľa sociálnej služby.

(15) Na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu sa pri posudzovaní nehnuteľného majetku prihliada aj na predaj tohto nehnuteľného majetku prijímateľom sociálnej služby alebo na iný právny úkon prijímateľa sociálnej služby, ktorým sa zmenšil jeho majetok bez primeraného protiplnenia. Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa prihliada na predaj nehnuteľného majetku alebo iný právny úkon, ktorým sa zmenšil nehnuteľný majetok prijímateľa sociálnej služby bez primeraného protiplnenia, je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré predchádzajú kalendárnemu roku, v ktorom sa príjem a majetok na účely platenia úhrady podľa odsekov 8, 10 až 18 a §72a posudzujú a zisťujú. Hodnota nehnuteľného majetku podľa prvej vety je všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu40a) určená ku dňu predaja alebo uskutočnenia iného právneho úkonu prijímateľa sociálnej služby, ktorým sa zmenšil jeho nehnuteľný majetok bez primeraného protiplnenia.

(16) Právny úkon, ktorým sa zmenšil nehnuteľný majetok bez primeraného protiplnenia, je na účely tohto zákona bezodplatný právny úkon alebo odplatný právny úkon, na ktorého základe prijímateľ sociálnej služby nezískal plnenie alebo získal plnenie, ktorého hodnota je podstatne nižšia ako všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.40a)

(17) Skutočnosti podľa odsekov 15 a 16 preukazuje prijímateľ sociálnej služby vyhlásením s osvedčeným podpisom a pri predaji nehnuteľného majetku aj kúpnou zmluvou, na ktorej základe bolo zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

(18) Na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa od príjmu posudzovanej fyzickej osoby a fyzickej osoby uvedenej v § 73 ods. 10 odpočítava úhrada za a) iný druh sociálnej služby alebo jej časť, ktorú je posudzovaná fyzická osoba alebo fyzická osoba uvedená v § 73 ods. 10 povinná platiť poskytovateľovi tejto sociálnej služby, b) sociálnu službu alebo jej časť, ktorú je posudzovaná fyzická osoba alebo fyzická osoba uvedená v § 73 ods. 10 povinná platiť poskytovateľovi tejto sociálnej služby za prijímateľa sociálnej služby, za ktorého má povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa tohto zákona.

§ 72a

(1) Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa zisťuje ako príjem za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa sociálna služba začne poskytovať, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2) Ak ide o nepravidelný príjem, tento príjem sa na účely platenia úhrady za sociálnu službu zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa sociálna služba začne poskytovať. Takto zistený príjem sa každoročne prehodnocuje vždy v júli a platí do konca júna nasledujúceho kalendárneho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie príjmu vykonáva.

(3) Ak sa zmení skutočnosť rozhodujúca na platenie úhrady za sociálnu službu v priebehu poskytovania sociálnej služby, príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa zisťuje ako príjem za kalendárny mesiac, v ktorom nastala zmena tejto skutočnosti. Táto zmena skutočnosti rozhodujúcej na platenie úhrady za sociálnu službu ovplyvní výšku úhrady za sociálnu službu až v nasledujúcom kalendárnom mesiaci.

(4) Za zmenu skutočnosti, ktorá má rozhodujúci vplyv na platenie úhrady za sociálnu službu, sa na účely tohto zákona nepovažuje zníženie mesačného príjmu alebo zvýšenie mesačného príjmu najviac o sumu päť eur. To neplatí, ak sa príjem zisťuje podľa odseku 2.

(5) Na účely prehodnocovania príjmu podľa odseku 2 poskytovateľ sociálnej služby vyzve fyzickú osobu predložiť doklady o výške príjmu.

(6) Pri zisťovaní príjmu za kalendárny mesiac sa započítavajú príjmy, ktoré patrili a boli vyplatené posudzovanej fyzickej osobe a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú za obdobie kalendárneho mesiaca podľa odseku 1.

(7) Pri zisťovaní príjmu alebo pri prehodnocovaní príjmu za kalendárny rok sa započítavajú príjmy, ktoré patrili a boli vyplatené posudzovanej fyzickej osobe a osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú za obdobie január až december kalendárneho roka podľa odseku 2.

(8) Na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú príjmy u a) posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela alebo manželky, b) posudzovaných rodičov s nezaopatreným dieťaťom12) príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, 40b) c) posudzovaných rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjmy a príjmy, ktoré na nich poberá iná fyzická osoba a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, 40b) d) posudzovaného nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti, 40b) a ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba, e) posudzovaného zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

(9) Pri zisťovaní zostatku z príjmu podľa § 73, ktorý musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu, sa na účely platenia úhrady za sociálnu službu použije suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným predpisom41) platná v čase zisťovania príjmu alebo v čase prehodnocovania príjmu.

(10) Ak osoby uvedené v odseku 8 patrili do okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú s príjmom posudzovanej fyzickej osoby len časť kalendárneho mesiaca, za ktorý sa zisťuje príjem podľa odseku 1, započítava sa ich príjem za celý kalendárny mesiac, v ktorom patrili do okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú s príjmom posudzovanej fyzickej osoby.

(11) Ak osoby uvedené v odseku 8 patrili do okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú s príjmom posudzovanej fyzickej osoby len časť kalendárneho roka, za ktorý sa zisťuje príjem alebo prehodnocuje príjem podľa odseku 2, započítava sa ich príjem len za časť kalendárneho roka, počas ktorého patrili do okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú s príjmom posudzovanej fyzickej osoby.

(12) Pri zisťovaní príjmu alebo pri prehodnocovaní príjmu posudzovanej fyzickej osoby na účely platenia úhrady za sociálnu službu podľa odseku 2 sa prihliada na zmeny v okruhu osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú, ku ktorým došlo po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý sa zisťuje príjem alebo prehodnocuje príjem podľa odseku 2.

(13) Príjem posudzovanej fyzickej osoby sa určí tak, že súčet príjmu posudzovanej fyzickej osoby a príjmov osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú podľa odseku 8, sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú podľa odseku 8.

§ 73

(1) Po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu a pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1, 4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(2) Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41) Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(3) Po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 60 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41) Po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 85 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(4) Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení s poskytovaním stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej suma sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(5) Po zaplatení úhrady za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1, 4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.41)

(6) Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Prijímateľ sociálnej služby platí len časť úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Ak sa príjem prijímateľa sociálnej služby spoločne posudzuje a spoločne započítava s príjmami osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú, po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať suma uvedená v odsekoch 2 až 5 a fyzickým osobám, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú a spoločne započítavajú s príjmom prijímateľa sociálnej služby, musí zostať mesačne z ich príjmu najmenej 1, 65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.42)

(9) Ak prijímateľ sociálnej služby nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu službu, môže úhradu za sociálnu službu alebo jej časť platiť aj iná osoba; odseky 1 až 5 sa nepoužijú. Osoba podľa prvej vety môže uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu.

(10) Ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1, 65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom.42) Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.13)

(11) Ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 10 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

(12) Ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť a táto povinnosť nevznikne ani zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom, zomrie, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve.

(13) Odseky 1 až 12 sa neuplatňujú, ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o poskytovanie ktorej neverejného poskytovateľa sociálnej služby obec alebo vyšší územný celok nepožiadali, a ak neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.

(14) Na účely zisťovania príjmu podľa tohto zákona u fyzických osôb uvedených v § 3 ods. 2 sa za fyzické osoby, ktoré sa s týmito osobami spoločne posudzujú, považujú osoby podľa osobitného predpisu.42)

(15) Ak u osôb uvedených v § 3 ods. 2 nemožno zo závažných dôvodov zistiť ich príjem, za ich príjem sa považuje suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovená osobitným predpisom.41)

(16) Na poskytované sociálne služby v zariadení podľa § 24b až 29, 32 a 56 sa odseky 2 až 5 nepoužijú.

(17) Odseky 1 až 8 sa nepoužijú, ak prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 vlastní majetok uvedený v § 72 ods. 10 až 14.

(18) Odseky 1 až 8 sa nepoužijú, ak prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 predal nehnuteľný majetok v období piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré predchádzajú kalendárnemu roku, v ktorom sa jeho príjem a majetok posudzujú a zisťujú podľa § 72 ods. 8, 10 až 18 a §72a, a to až do vyčerpania sumy získanej z predaja tohto nehnuteľného majetku na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu. Na účely preukázania predaja nehnuteľného majetku a hodnoty predaného nehnuteľného majetku ustanovenie § 72 ods. 17 platí rovnako.

(19) Odseky 1 až 18 sa nepoužijú, ak sa má poskytovať sociálna služba fyzickej osobe, ktorá má platiť úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby.

DRUHÁ HLAVA

§ 74 Zmluva o poskytovaní sociálnej služby

(1) Poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.13) Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať charakter zmiešanej zmluvy.

(2) Poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ktorou je

a) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa a podpora zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, b) sociálna služba na podporu rodiny s deťmi v zariadení dočasnej starostlivosti o deti, c) sociálna služba v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov potrebujú z iných vážnych dôvodov, d) opatrovateľská služba, e) sprievodcovská služba a predčitateľská služba, f) požičiavanie pomôcok, g) monitorovanie a signalizácia potreby pomoci, h) pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

(3) Ak má fyzická osoba záujem o poskytovanie sociálnej služby uvedenej v odseku 2, je povinná poskytovateľovi sociálnej služby na účely uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uviesť tieto údaje a predložiť tieto potvrdenia a doklady: a) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, dátum narodenia a adresu jej pobytu, b) miesto poskytovania sociálnej služby, c) druh sociálnej služby a formu sociálnej služby, d) deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby a e) potvrdenie o príjme a doklady o majetkových pomeroch fyzickej osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba, a os�